Tak ako každý bežný a tiež nudnýdeň, sedel starý tučný a vždy mastný colník Tomáš pri pohraničnom okienku.Ako stroj poháňaný lacnou batériou, vybavoval pasy. „Áno, výborne,v poriadku, nech sa páči...“ a takmer pretrhol tenkú stránkurazítkom. Otrávene sa usmial a zvalil sa naspäť do stoličky, ktorá podjeho váhou vždy zúfalo zapraskala. Vykukol von okienkom a ako sa obhliada,tak sa obhliada, auta ani osoby nikde. Odpil si z kávy, ktorá štípalav krku už pri pohľade na ňu a začal premýšľať.
Aký človek je vlastne zlý? Na otázkupomôžeš mi ti odpovie: „Nie, pretože... preto...!“ Tak zlý človek je PRETOŽE!Priemerný človek je LENŽE a dobrý človek je PRAVDAŽE. Uvažoval nad svojouunikátnou myšlienkou a rozoberal ju do posledných podrobností. Napadlo mu,že koľko PRETOŽE mu dnes prešlo popod okienko. A on ich nechal iba takprejsť! Mal b y sa nad tým asi lepšie zamyslieť, koho vlastne púšťa na druhústranu.
„Iba pečiatka a pas... nič inéa ja ho, ich nechám prejsť!“ No proste, nudil sa.
Tu začul štrknúť kamienok. Vykukol vona v diaľke videl prichádzať pešieho muža s krátkou briadkou.
„Čo tu môže chcieť? Tu? A kampôjde peši? To musí byť určite Pretože! A keby Pretože, ale určite horšie,on je... on je zlodej, pašerák, vrah, on je...“ Usilovne rozmýšľal vo svojejmalej hlave, ako súdružne pomenuje takéhoto človeka. Keď tu zrazu...
„Dobrý deň!“ a muž mu podávalsvoj „občaňák“ popod okienko.
„A čo ja! Pas, pas, dajte mi pas!“
„Tu sa nedá prejsť na občaňák?“ opýtalsa.
„Nie, a čo ste, odkedy?!“ zúrila pritom sa bál.
„Takže to znamená...“
Tomáš už vo svojom šialenstve ďalej nepočúvala dumal. „Mám to! Volá sa, teda je to typ TAKŽE! Pomôžeš mi...? – Takžezomrieš!! Je to dokonale premyslené, prepracované.“
„Huu, pane, znamená to, že manepustíte?“
„Áno, nepustím vás!“
„A nepomôžete mi nejako?“
„Nie, pretože ja tu nie som od pomáhania.Takže berte si svoj občaňák a padajte naspäť!“
Ako chlapík odchádzal, Tomáš hosledoval. Je to jasný TAKŽE a v tom ruksaku má určite obrovský lup!Keby lup, ale mŕtvu predavačku zakrytú lupom. Úchylákl!“
Muž mal súrne stretnutiev opačnej krajine a preto musel nutne tam. Prišielk najbližšiemu lesu a fuk dnu. Tomáš si ani nevšimol, ako ho oklamal.Celý nervózny z toho chlapíka ani nevnímal, že mu bez kontroly prešlookolo päť áut.
„Mal som volať políciu, mal som volaťpolíciu!!“ Skočil k telefónu a už vytáčal. Z opačnej strany saozvalo: „Čo chceš, ty hovädo, veď nevidíš, že som vo vedľajšej miestnosti?Kretén!“ zúril policajt už pekne otrávený z paranoidného kolegu. Ten savšak ďalej užieral a už konečne aj kontroloval druhých. Ale stále mu to nedalo pokoja. Kvapkal mu pot z čelaa zvieralo mu žalúdok. Kam šiel? Som ho ani nevidel! Proste niekde zmizol.Čo ak si vystopuje moju manželku a zabije ju, len preto, že som honepustil? Mal som ho radšej! Nie! Nemohol som. Takého lumpa nie! Pomaly sazačal upokojovať, ked počul svieži hlas svojej manželky z telefónu.Zajedol si chlebu so slaninkou a za tým pocmúľal tabličku čokoládky. Napokon ho cukor úplne upokojil,zakategorizoval sa do skupiny PRAVDAŽE. A TAKŽE? Zostal mu v srdcilen hrdinský pocit, že ochránil svoj štát pred beštiou.